Lolitkaaa

SKLAMANIE

...Jedného dňa to muselo prísť ale ona to nečakala...

V ten deň pršalo. Lola sedela za oknom a počítala kvapky. Hrala jej hudba a čakala kedy jej zazvoní telefón. No ten nezvonil a nezvonil. Znepokojená prezvonila na číslo, ktoré znamenalo šťastný deň. V telefóne zaznelo...

"Prosím? Ahoj...prečo si neprezvonil keď sme sa dohodli? Nechcelo sa mi... Ale no tak. Nehovor také čosi!!! Naozaj! Lola ja neviem ako ti to povedať... Čo? Čo mi chceš povedať? Ja len, že tento vzťah nemá zmysel. Prečo? Viem je to ťažké ale pochop. Sme od seba ďaleko. Vidíme sa iba cez víkendy. Toto ďaleko nezájde. Ja... našiel som si niekoho iného... Fajn... naozaj super! ďakujem ti! Ahoj..." Lola buchla s telefónom a hodila sa na posteľ. Jediné čo v ten čas cítila bola bolesť v srdci, a teplé slzy tečúce po jej tvári. Nesmelo pozerala na fotku ktorá jej značila krásne chvíle prežité s jej láskou. 3 mesiace chodila Lulu ako bez duše. Jedla, spala, učila sa. Nič viac. Doma sedela a do školy chodila. Ale žeby bola nejaká nešťastná s lásky tak to neprejavovala. Bola len smutná... Sklamanie prešlo a po troch mesiacoch znova začala žiť. Našla si niekoho iného. Avšak aj teraz nepochodila. Ale poučila sa s vlastných chýb a bola rada že je to tak ako to je. Doteraz nikoho nemá... ale je rada že jej život ju už nepripravuje o niečo, čo naozaj potrebuje... už ju nepripravuje o LÁSKU...